Čo je supervízia?

• Supervíziu chápeme ako špecifický typ konzultačnej pomoci, ktorá sa opiera o princípy „diskurzu“ a „reflektivity“. Ide o partnerský vzťah neformálnej autority a človeka v pomáhajúcej profesii, kde prostredníctvom špecificky štrukturovaného procesu a vytváraním vhodného prostredia pre dialóg a reflexiu, môže dôjsť k skvalitňovaniu práce supervidovaného a k jeho osobnostnému rastu.
• Supervízia ponúka - usporiadanie myšlienok o probléme (príčiny, dôvody, následky, riešenia..)
  -pomenovanie problému, znižovanie napätia, stresu
  -uistenie sa, zefektívnenie práce, prevenciu vyhorenia....
• Supervízor môže zastávať tieto roly:
  -poradca - poskytuje podporu
  -učiteľ- umožňuje supervidovanému učiť sa, rozvíjať sa
  -manažér - zodpovedá za kvalitu a pracovný výkon supervidovaného
  -konzultant - najala ho organizácia ako externého experta, aby pomohol s nezávislým typom spätnej väzby

 

Základné formy supervízie

• Individuálna supervízia - jeden supervízor a jeden supervidovaný sa spolu venujú vopred alebo na mieste dohodnutému kontraktu supervízie.

• Skupinová supervízia - v skupinovej supervízii je odporúčaný počet účastníkov 8-12. Obvykle je skupinová supervízia dlhodobejším procesom viacerých stretnutí, na ktorých sa postupne vymieňajú prezentéri jednotlivých „prípadov“ a ostatní prítomní sa stávajú pomocnými supervízormi za vopred dohodnutých pravidiel.

 

Rámcový proces supervízie

1. Vytvorenie podmienok sedenia - nerušená miestnosť, ujasnený časový rámec, spôsob usadenia, pripravené technické podmienky.

2. Príprava supervízora - ujasniť si postupy a ciele supervízneho stretnutia, skoncentrovať sa, urobiť si čas len pre suprevíziu.

3. Zahrievacie kolo - vytvorenie kontaktu so suprevidovaným, opýtanie sa na nastavenie, na náladu...

4. Vytvorenie kontraktu - medzi suprevízorom a suprevidovaným, dohoda na obsahu suprevízie, na použití techniky, časového rozsahu, spôsobe vedenia a postupoch supervízie(etika, mlčanlivosť...)

5.Vedenie supervízie - supervidovaný prezentuje situáciu, ktorú chce supervidovať, supervízor štrukturuje supervíziu postupmi, ktoré závisia od spôsobu supervízie.

6.Uzatváranie - supervízor by mal strážiť čas a viesť supervíziu k ukončeniu, pomáha supervidovanému zosumarizovať, aké ciele supervízie boli dosiahnuté, čo bolo pre neho užitočné.

7.Záver - dohoda o ďalšom stretnutí prípadne aj o ďalšom kontrakte

 

Čo by mala byť supervízia

• Supervízia je preštrukturovávanie rámca myslenia a vnímanie suprevidovaného-supervízor svojimi otázkami a inými pohľadmi pomáha supervidovanému inak vidieť situáciu, ktorú popisuje a umožňuje mu to viacerými spôsobmi popísanými nižšie.

Supervízia potom je:

- priestor na sebareflexiu(postojov, emócií, konania...)

- vzdelávací proces-supervízor doplní informácie

- korektívna skúsenosť

- miesto na vypovedanie-zablokovaných frustrácií, nevypovedaných pocitov súvisiacich s obsahom

- podpora pre supervidovaného-úloha supervízora je dávať obsahovú a vzťahovú podporu supervidovaného

- hľadanie možností, nápadov-hľadanie alternatív v kľúčových bodoch obsahu

- posudzovanie profesionality a etiky-reflektovanie etiky

- ujasňovanie si postojových, hodnotových a osobnostných základov-pri práci

 

Čo by určite nemala byť supervízia

• len ventilácia frustrácií a napätia

• len terapia

• rozprávanie bez cieľa

• len potvrdenie, že suprevidovaný konal správne

• exhibičný priestor pre supervízora

• poučovanie supervidovaného

 

Ciele supervízie

• Scherpner(1999)na základe svojich dlhoročných skúseností supervízora uvádza, že cieľom supervízie je najmä:

• -hľadanie riešení-reštrukturalizácia

• -spracovanie konfliktných situácií na pracovisku, najmä v oblasti komunikácie a kooperácie medzi spolupracovníkmi, klientmi a nadriadenými

• -plnenie zadaných úloh podľa stanovených cieľov

 

• Gabura(1995) považuje v supervízii za hlavné ciele najmä:

• -verifikácia správnosti a alternatív pri práci

• -rozširovanie možností a alternatív práce

• -korigovanie neefektívnych postupov

• -prevencia poškodzovania žiakov, klientov

• -učenie sa a zbieranie skúseností

 

• Úlehla(1999)považuje dobre cielenú supervíziu za obohatenie hlavne v:

• -vyjasnenie poslania pracoviska

• -prevencia syndrómu vyhorenia

• -prevencia pred pohltením a prepracovaním

• -účinné zvládnutie pocitov bezmoci a viny

• -účinnejšie zachádzanie s vlastnými zdrojmi pracovníkov

 

• Sme toho názoru, že medzi základné ciele supervízie okrem vyššie spomenutých je potrebné zaradiť aj:

• -potrebu a ochotu ďalej sa vzdelávať

• -posilňovať svoju autonómiu a sebakompetenciu v pozícii odborníka

• -dodržiavať základné etické princípy pri práci

• -posilňovať svoju motiváciu pre odborné činnosti dobrými

• skúsenosťami v interakcii supervízor-supervidovaný

 

Autosupervízia

• Tento druh supervízie je vždy na mieste. Jedným z cieľov supervízie aj rozvoj vnútorného supervízora. Dôležitou stránkou autosupervízie je schopnosť reflektovať vlastnú prácu.

Borders a Leddick(1987) uvádzajú otázky, ktoré sú pre tento proces veľmi užitočné. Ich výpočet je v tabuľke: Reflektovanie vlastnej práce:

• Sebapozorovanie (prepájanie myšlienok, pocitov a skutkov poradcu so správaním žiaka, klienta):

- Čo som počul žiaka alebo klienta hovoriť a čo som ho videl konať?

 - Čo som si o svojich pozorovaniach myslel a čo som cítil?

 - Aké som mal v tom okamžiku ešte možnosti?

 - Čo som tým chcel dosiahnuť? A čo som naozaj reálne urobil a dosiahol?

• Sebahodnotenie (hodnotenie výkonu poradcu pozorovaním reakcie žiaka, klienta):

- Aký účinok mala moja reakcia na žiaka, klienta?

- Ako by si teda hodnotil účinnosť svojej reakcie?

Proces reflektovania sa môže prehĺbiť tým, že si vyvinieme vlastný systém záznamov práce na prípadoch. Ide o záznamy z reflexií telesných vnemov, pocitov, myšlienok a skutkov pri práci s „prípadom, žiakom, klientom“. Dôležité je, že len my sami si môžeme dopriať čas pre seba a svoje postrehy a pocity.

 

Sebareflektovanie

Je dôležité v pravidelných intervaloch zamyslieť sa nad supervíziou, ktorú by sme potrebovali a k čomu by nám mala pomôcť.

Uvádzame niekoľko otázok, ktoré Vám môžu byť nápomocné pri sebareflexii, či potrebujem pomoc:

- Aké silné a slabé stránky má Váš systém podpory? Čo potrebujete urobiť pre jeho zlepšenie?

- Ako poznáte, že ste v strese? Aké metódy zmiernenia stresu používate? Pomáhajú Vám tieto metódy zmierniť stres alebo odstrániť jeho príčiny na dlhšiu dobu?

- Čo by ste potrebovali teraz k lepšej pohode a pocitu z práce od supervízora?

- Nakoľko sa cítite otvorený voči supervízii a spätnej väzbe?

- Máte strach, že by Vás niekto posudzoval a hodnotil?

- Môžete sa v rovnocennom partnerskom vzťahu aj vy vyjadriť, nesúhlasiť alebo dať spätnú väzbu?

- K akým obranným mechanizmom sa najčastejšie uchyľujete?

- Je reálne a realizovateľné pre Vás, aby ste mali s profesionálom v pomáhajúcej profesii- supervízorom rovnocenný vzťah?

- Môžem si vybrať supervízora?

Odkaz na stiahnutie materiálov "Možnosti supervízie v školstve"

 

Tešíme sa na spoluprácu aj v supervíziách.

Mgr. Mariana Čukalovská, CPPPaP Humenné